Časopisy

Pamätáte sa na svoj prvý preklad? Nemám teraz na mysli profesionálny preklad pre vydavateľstvo či komerčnú sféru. Kedy vám po prvý raz napadlo, že by ste chceli niečo preložiť len tak, pre seba, úplne nezištne a čisto zo zvedavosti?..

Po horúcom lete zahalenom rúškami tajomstva týkajúceho sa termínu príchodu ďalšej vlny pandémie sa vám opäť hlásime s čerstvým číslom Kritiky prekladu a veríme, že aj najnovší prírastok našej redakcie si nájde čitateľov medzi nadšencami umeleckého prekladu, toho, ako vraví O. Kořínek, krásneho nezmyslu, o ktorý sa treba pokúšať...

Naozaj potrebujeme viac kritiky prekladu? Viem, že píšem úvod k časopisu s názvom Kritika prekladu, no dovoľte mi moju rečnícku otázku mierne rozvinúť. Kritika akéhokoľvek prekladu vždy môže existovať až po vzniku daného prekladu, z čoho vyplýva, že preklad diela už nezmeníme a cieľom kritiky zákonite musí byť predovšetkým presah diela navonok....

Tu som ja, vedec, bádateľ, vedecký pracovník. To som ja, vedec, bádateľ, vedecký pracovník humanitných vied, kričím! Som tu dobre? Som v dobrej spoločnosti? Som v spoločnosti, ktorá ma potrebuje? Už zrušili otrokárstvo Scopusu a Karentu?..

V Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave sme si 23. septembra 2019 prostredníctvom prezentácie knihy Nezameniteľný zmysel pre vecnosť: personálna bibliografia Milana Žitného1 pripomenuli osobnosť doc. PhDr. Milana Žitného, CSc. (1948 – 2019), literárneho vedca, germanistu, nordistu, prekladateľa z nemčiny a severských jazykov a vysokoškolského pedagóga, ktorý síce odišiel, ale zanechal nám bohatstvo pozoruhodných kníh, zaujímavých myšlienok a inšpirácií. Prezentácia knihy sa uskutočnila v príjemnej komornej atmosfére Ústavu, každého z prítomných primäla spomenúť si na Milana, na okamihy a chvíle s ním, momenty prežité v jeho spoločnosti či blízkosti...

Kritika prekladu intelektuálne náročná, potrebná a zároveň zmysluplná činnosť, dnes toľkokrát pertraktovaná prevažne v jej negatívnom zmysle slova, že to vyznieva až klišéovito. Poukazujeme na jej zmysel, hovoríme o jej potrebe pre rozvoj nielen kvalitnej prekladovej produkcie. Teraz nemám na mysli nielen preklad umeleckej literatúry, ale preklad všetkých textov do slovenčiny, pretože každý publikovaný preklad ovplyvňuje slovenské kultúrne prostredie, kultivuje/ nekultivuje národný jazyk, formuje a rozvíja naše kultúrne povedomie i náš intelekt...

Máme veľa šikovných a kreatívnych študentov, iba si to v časovom strese akosi nestíhame uvedomovať. Málo hovoríme o ich úspechoch, schopnostiach a tvorivosti. Seminárne práce ohodnotíme písmenami A – E (FX nerátame), založíme, a po určitom období prejdú do zabudnutia. Bakalárske, magisterské a doktorandské práce „zapadnú prachom“ v centrálnom registri prác. Iba niektoré doktorandské práce uzrú svetlo sveta v podobe monografií. Málo propagujeme talent a kreativitu našich študentov, iba zriedkavo aspoň slovom oceníme to, že v ich prácach nachádzame veľa zaujímavých postrehov, obdivujeme ich netradičné nazeranie na svet i na preklad, kreativitu. Napravíme to teda skutkom: rozhodli sme v časopise Kritika prekladu 1/2018 poskytnúť priestor našim študentom, poslucháčom odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Oslovili sme aj iné slovenské fakulty filologického zamerania a ponúkli im možnosť prezentovať úspechy svojich študentov, ale nevyužili ju. Možno v budúcnosti. Bol by som veľmi rád, pretože spolupráca medzi translatologickými pracoviskami na Slovensku je jedinečná...

Kritika prekladu je beh na dlhé trate. Ono sa to nedá len tak, niečo poviete a všetci nad tým začnú uvažovať. Poviete a argumentujete, prečo netreba hľadať preklepy a sústreďovať sa pri hodnotení prekladu na slovíčka (ja by som to preložil inak, a preto je celý preklad zlý) a myslíte si, že keď nie všetci, tak aspoň niekto sa nad tým zamyslí a začne hľadať v textoch hĺbku, pozrie sa na interpretáciu, zanalyzuje (prv než odsúdi text) prekladateľskú koncepciu a až potom opatrne naformuluje závery a odporúčania...