Monografia je pokusom o bilancovanie súčasného stavu a východísk slovenského vysokoškolského translatologického zázemia, ale naznačuje aj trajektórie budúceho smerovania prekladateľsko-tlmočníckych programov (OPT). Sme presvedčení, že po období neraz improvizovaného a oneskoreného definovania základných kompetenčných a znalostných rámcov pre vzdelávanie prekladateľov a tlmočníkov, je vhodné sa na chvíľu zastaviť a po triezvom zvážení silných a slabých stránok OPT programov, pouvažovať nad tým, ako by malo vzdelávanie prekladateľov a tlmočníkov vyzerať v ďalšom období. Takáto analýza by mala nielen reflektovať súčasné trendy a požiadavky na prekladateľov a tlmočníkov, ale do istej miery aj anticipovať budúci vývoj na domácom trhu.
Otázka aktualizácie a predefinovania kompetenčného a znalostného rámca pre vzdelávanie a prípravu prekladateľov a tlmočníkov je špecifická aj tým, že v prípade vysokoškolských programov sa zásadnejšie zmeny môžu realizovať len nanajvýš v päťročných cykloch, ktoré sú stanovené obdobím akreditácie jednotlivých vzdelávacích programov. Lenže zmeny, ktoré prináša vývoj na trhu s prekladmi a tlmočením, si vyžadujú dynamickejšie reakcie vzdelávacích inštitúcií. Práve preto je podľa nášho názoru žiaduce vytvoriť pružnejší systém prípravy budúcich prekladateľov a tlmočníkov v úzkej spolupráci s praxou. Iste, treba na to pripraviť vhodné podhubie, predovšetkým v podobe rôznych stáží či prakticky zameraných predmetov a seminárov. Netýka sa to iba študentov ale i pedagógov. Translatológia musí byť živou vedou, ktorá priamo vplýva na vývoj kultúry, reflektuje ju a reaguje na aktuálne problémy.
Momentálna situácia v oblasti vzdelávania prekladateľov a tlmočníkov na Slovensku je veľmi zaujímavá. Prekladateľstvo sa vyučuje až na piatich vysokých školách. Všetky vo väčšej či menšej miere vychádzajú z teoretickej základe položenej v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Translatológia sa však v dôsledku rastúceho tempa zmien ocitá na stále nových rázcestiach a je treba pohotovo reagovať. Proces adaptácie a aktualizácie prináša aj prirodzenú fragmentáciu disciplíny, ktorá musí reflektovať stále členitejšie uvažovanie o pododboroch prekladu a tlmočenia, ako je napríklad komunitné tlmočenie, audiovizuálny preklad či strojový preklad. Celkom špecifické a stále významnejšie postavenie v tomto procese zastáva najmä otázka prepájania vzdelávania s praxou. Cieľom tejto monografie je zmapovať súčasný stav a navrhnúť zmeny, ktoré pomôžu zlepšiť prípravu budúcich prekladateľov a tlmočníkov na Slovensku.